Jablká pod Javorom

Autor: Patrik Zimáni | 15.12.2016 o 13:19 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  84x

Trošku netradičný a na prvý pohľad aj nezmyselný názov môjho dnešného blogu, ale pochopíte, keď budete čítať ďalej.

Sychravé ráno ma privítalo v meste, kde som strávil detstvo, mladosť a ktoré ma privítalo do veku dospelosti. Ranný októbrový a studený Liptovský Hrádok. Autobus ma vysadil na námestíčku a mne ostali asi tri hodiny na túlanie po meste, ktoré milujem. 

Teplý čaj, keksík a prehrávač v mobile mi robili v pustom ráne spoločnosť. Vybral som sa na jedno z miest, ktoré mám rád - ku hradu a jazierku. Cestou po vynovenej Hradnej ulici som si zaspomínal na miesta, kde sme sa ako deti sánkovali, obišiel svoju základnú školu ... (sme sa navystrájali... :-) ...) Zrazu ma zaujali na kraji chodníka sa povaľujúce sa malé jabĺčka. V tomto ročnom období by to nebolo nič nezvyčajné, keby neboli pod javorom. Stará jabloň, skoro už plánka z nejakej záhrady darovala svoje plody javoru. 

Možno je to tak i s nami ľuďmi. Tiež sa snažíme zo seba niečo darovať, odovzdať. Aby aj po nás čosi ostalo. Našim priateľom, ale hlavne našim potomkom. Dávame im svoju lásku, vedomosti, skúsenosti, ovplyvňujeme ich svojimi názormi. Riešime s nimi ich na začiatku drobné, neskôr i vážne problémy. Smejeme sa s nimi, hráme, tešíme sa z nich, plačeme, občas kričíme, bojíme sa, vysvetľujeme, snažíme sa byť trpezlivými. Dávame im zo seba čo najviac. 

Niekedy s väčším, inokedy menším úspechom. Chceme, aby sa v živote vedeli uplatniť, mali sa lepšie, ako my. Snažíme sa. Nikto nás v škole neučil, AKO vychovávať deti, čo máme robiť, aby sme dosiahli svoj cieľ. Naučili nás veľa vzorcov, poučiek, básní, teórie, ale skoro nič pre reálny život. A tak sme rodičmi samoukmi. Nemáme na to vzdelanie, ani certifikát. Robíme to však vždy ako najlepšie vieme. 

Zrazu príde deň a kamarát nám zagratuluje k skoro 50-ke. Vtedy si uvedomíme, že už nemáme 20 rokov, ako si myslíme toľko majú už naše dospelé deti. Zmaturovali, možno chodia na vysokú, možno pracujú. Majú svoje názory, predstavy, z ktorých neustúpia. Sú navonok rovnocenní s nami, aj keď vždy budú naše deti.

Bilancujeme, či to naše pomyselné jablko padlo ďaleko pod jabloň, či sa zakotúľalo pod javor. Rozmýšľame, kde sme urobili chybu, tešíme sa z toho, čo sme urobili dobre, trápime tým, čo sme mohli urobiť inak. Neskoro, sú už dospelí.  Viac sme urobiť nemohli. Už sa len môžme tešiť z toho, že sme urobili maximum toho, čo nám naše vedomosti, skúsenosti dovolili. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump chce meniť Ameriku, odkláňa sa aj od vlastnej strany

Populista a izolacionista. Donald Trump ukázal, že je rovnaký ako počas kampane.

ŽENA

Sociologička: Konzervatívnosť Slovenska je skôr mýtus

Tradičná forma rodiny pretrváva, no dospievame k rozmanitosti.

BRATISLAVA

Kompostér musí byť v každom dome

Ľudia musia po novom povinne separovať bioodpad.


Už ste čítali?