Patrik Zimáni
Bambus kontra bonsaj
Bambus dokáže vyrásť až niekoľko desiatok centimetrov za deň. Bonsaju to trvá naopak, desiatky rokov.
Píšem o tom, čo sa okolo mňa deje. Krátke postrehy, úvahy a komentáre zo svojho života aj života ľudí, ktorí ma obklopujú. Zoznam autorových rubrík: Básničky, Nezaradené, Súkromné
Bambus dokáže vyrásť až niekoľko desiatok centimetrov za deň. Bonsaju to trvá naopak, desiatky rokov.
Viem, nemal by som fajčiť. Ide to do peňazí, zdraviu cigarety tiež asi neprospejú. Asi. Lenže je tu i jedna výhoda. Akú už môže mať táto pliaga výhodu? Nuž veľkú.
Stačí jeden zlý pohyb a - kto to pozná, vie... Už sa nevystrieš. Nuž, je neskoro, dáš si tabletku s vedomím, že zajtra pôjdeš k lekárovi.
Už dlhoročne sa na Slovensku robí charitatívna zbierka Dobrá novina spojená s koledovaním na Vianoce.
Náznaky, gestá, slová medzi riadkami. Niekto ich pochopí, iný si nevšimne, čo mu malo byť povedané, napísané...
Sú slová vianočných prianí úprimné? Myslíme ich vážne, alebo je to pre nás iba zvyk, tradícia, či to robíme len preto, lebo sa to patrí?
Trošku netradičný a na prvý pohľad aj nezmyselný názov môjho dnešného blogu, ale pochopíte, keď budete čítať ďalej.
Neviem, odkiaľ sa to v nás vzalo, ale sme odborníci na všetko. Po hokeji každý vie, čo mal urobiť tréner aj hráč na ľade...
Žijem v druhom najväčšom meste na Slovensku. Platím dane tak, ako všetci z nás. Otázkou je, čo za ne dostávam?
Chvíle zastavenia, pokoja. Snažíme sa na pár dní zastaviť sa, stretnúť najbližších. Potom sa všetko vráti do starých koľají...
Rozospatý čakám na poloprázdnej zastávke MHD na svoj bus do práce a nepríjemný mráz sa mi zarýva pod nechty. Konečne! Vykúrený autobus prišiel včas. Fajn, stihnem v meste prestúpiť na električku.
Nechcem dnešným blogom NIKOHO uraziť, nebudem k téme ani diskutovať, to nechám na vás... Mám k dôchodcom úctu a veľa priateľov medzi nimi.
Keď som bol malý a niečo sme s kamarátmi vyvádzali, vždy sa našiel ujo, alebo teta, ktorí si to všimli. Väčšinou na nás začali kričať a my sme utiekli.
Ak vás napadla reklama, ste na omyle. Veľkom. Dnešný blog bude o niečom úplne inom... o mále, z ktorého môže byť veľa. Záleží iba na vás.
Pristihli ste sa už niekedy pri myšlienke, že iný si zaslúži nejaký trest, postih, lebo urobil to, čo sa nemá, čo sa nám nepáči a vy mu ten trest prajete?
Bol som v najvýchodnejšom cípe Slovenska, v Novej Sedlici. Neprekvapí názov obce v azbuke, prekvapí stále úžasná príroda. Absolútny kľud a pokoj.
Reklama. Valí sa na nás odvšadiaľ. Jej cieľom je propagovať výrobky a služby. Niekedy potrebné, inokedy - a to vo veľkej väčšine - zase úplne zbytočné...
Kto z nás je bohatý, ako zmerať bohatstvo, čo je jeho podstatou a cieľom a aké sú jeho možnosti a hranice? Pre každého z nás iné.
o hľadaní cesty k Nemu, pochybovaní o Ňom, viere v Neho a nádeji, že tu nie sme vydaní na pospas osudu...
Som Lipták, aj keď už teraz som polovicu života prežil v Košiach. Dostal som sa na východ náhodou. Našiel som si tu vtedy ešte dievča, s ktorou som si vedel predstaviť svoj život.