Relatívne ticho na pustej stanici preťal hvizd výpravcovej píšťalky. Kolesá sa lenivo rozbiehajú po studených koľajniciach a s pravidelne sa zrýchlujúcim klepotom opúšťajú nočnú stanicu. Za sebou nechávame zaspaté, rozsvietené veľkomesto. O pol hodinu začne nový deň.
V prázdnom kupé sedím sám. Stewardka s milým úsmevom sa uisťuje, že je všetko v poriadku. Dávam sa zobudiť o piatej ráno. Nočný rýchlik naberá rýchlosť a ja sa snažím nezaspať. Čítam na tablete dnešné noviny. Míňame mestá, slabo osvetlené dediny. Premáha ma spánok a únava - dnes bol ťažký deň. Vlastne už včera. Noc sa nenápadne prehupla do nového dňa.
Cloe
Na opačnom konci sveta plače dieťa. Má za sebou prvú minútu života. Cloe je vyčerpaná a šťastná zároveň. Usmieva sa. S Mikeom sa sa osem rokov pokúšala otehotnieť. Už prestávala veriť, že sa vôbec niekedy stane matkou. Má už skoro 40 a v poslednom čase si ani nebola istá, či matkou vôbec chce byť.
Tá neúspešnosť, túžba a dlhoročná snaha o bábätko ju ničila. Už nevládala. Začínala veriť tomu, že zlyhala ako žena, ustavične hľadala chybu iba v sebe, obviňovala sa. Posledné mesiace prenášala svoju nervozitu na Mika. S najlepšou kamarátkou Jess nechcela ísť ani na kávu. Uzatvárala sa do seba. Už netúžila po bábätku, už len jednoducho nechcela zlyhať. Nič viac. Nevládala. Nevládala sa ani pozrieť do zrkadla, videla tam len seba - pomaly starnúcu ženu, ktorá zlyhala.
Posledný tehotenský test jej dala práve Jess. Cloe sa bála kúpiť si ho. Ona ju presvedčila, aby si ho urobila.
Vesko
V malom dome pri pláži zastal čas. Hodiny zastali. V posteli leží strnulo Vesko, na prsiach mu leží kríž. Okolo stoja bez slova jeho dve dcéry. Atmosféra v izbe by sa dala krájať.
Ozve sa tichučké zaklopanie. Staršia dcéra zdvihne zrak a jemne prikývne. Vo dverách malej izby stoja sused so ženou. Sused bez slov objíme obe dcéry, jeho žena ho bez slova nasleduje. Až potom si uvedomia, že v tmavom kúte stojí Veskova žena - teraz už vdova. V ruke kŕčovito zviera kus látky. Keď si ich oči privyknú na šero izby s nízkym stropom uvidia v jej ruke Veskovu čiapku.
Bez nej nikdy nevyšiel z domu. Už ju nepotrebuje.
V jednej chvíľke na inom mieste. Iný príbeh, iný osud, radosť strieda smútok. Koleso vlaku urobilo ďalšiu otočku vpred po studenej koľajnici...