Zá (hrad) a

Autor: Patrik Zimáni | 12.10.2016 o 13:06 | (upravené 12.10.2016 o 13:27) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  127x

V čase, pre mňa zložitom vznikla táto krátka básnička o smútku a nádeji. Básnička je jedna z mojich prvotín

Sedím na lavičke.

zahalenej tmou.

Kocúr v lone.

Na do mnou sa usmieva

Veľký voz.

 

Zakloním hlavu.

Hľadám.

Nekonečno.

Odpovede.

Nekonečné odpovede

 

Horúca káva a ja.

Vesmír.

Nekonečný.

Bez otázok a odpovedí.

A z diaľky počuť Plíhala....

 

Chceš?

Chcem!

Ruka podáva srdce,

Horúce,

Tlčúce.

 

Ohlušujúci tlkot v nočnom tichu

zaniká v tme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?