Najprv však samozrejme k obvodnej, veď koho by napadlo ísť hneď na neurológiu či ortopédiu??? Potrebuješ PAPIER. Sme asi hlupáčikovia, bez neho by sme možno išli na zubné...
S BOLESŤOU prídeš na neurológiu. Si v krajskom meste, veľkom zdravotníckom zariadení. Sestra ti navrhne objednanie O TÝŽDEŇ. Nevadí, že máš akútne bolesti, majú veľa pacientov... Keď vidí tvoj zdesený pohlaď, má návrh. Prednostné poplatky vláda zrušila, ale je tu iná možnosť. VIP termín. Zajtra ráno. Za 12€.
Zaplatíš. Bolesť vyhráva nad nezmyselným a vydieračským poplatkom. Ako však zaplatí ten, kto má 60€ sociálku na celý mesiac? Ako zaplatí matka s dieťaťom, ktorá má 350 € a skoro 200€ ju stojí iba bývanie? Nemá právo byť akútne chorá? Je iná, ako my, ktorí zarábame viac?
Skoré, upršané ráno v centre mesta. Ľudia sa ponáhľajú do práce, školy. Na zemi leží žena. Nehýbe sa. Nikto už nespočíta, koľkí prešli okolo nej, nikto nevie, či sa pokúsili pomôcť, prihovoriť, zistiť, čo sa jej stalo. Oproti cez cestu Magda otvára maličké potraviny.
Vytiahne roletu naučeným pohybom, ako už veľa rokov. Zažila na svojej ulici mnoho rôznych príbehov a osudov. Všimne si ležiacu postavu. Nič výnimočné, veď bezdomovci sa stali súčasťou nášho i jej života. Teraz však má Magda zvláštny pocit. Postava je nejako zvláštne stočená... Prešla cez ulicu, a tesne pred ňou stupila do kaluže. Dážď splýva s krvou. Jemne potriasla ženou.
Vytočila 112. Prišli rýchlo. Ošetrili ženu a odchádzali.
,,Nabudúce sa do toho nestarajte" - bol pozdrav záchranárov, keď nechávali ženu s obviazanou hlavou sedieť na chodníku. Kvapky dažďa sa Magde miešajú so slzami...
Zneužiť svoju moc, bolesť či sociálne postavenie je niečo VEĽMI, VEĽMI zlé a nebezpečné. Zbytočne budeme hovoriť o platoch, zákonoch, politike. Hovorme o ľudskosti, slušnosti.... Zajtra sa to môže prihodiť hocikomu. Aj vám.