Význam života

Autor: Patrik Zimáni | 13.10.2017 o 13:38 | Karma článku: 3,54 | Prečítané:  459x

Zamýšľajú sa nad ním filozofi, vedci, či obyčajní ľudia. Hľadajú odpovede na základnú otázku našej existencie či potreby bytia na modrej planéte. Hovoria o rodine, pokroku. Cirkev nás učí o Bohu, vedci o evolúcii.

Na konci oboch teórii sme aj my - ľudia, ktorí sa snažia niečo vytvoriť, zanechať za sebou svoju stopu. V podobe detí, stavieb, vynálezov... Ale je to práve to, prečo sme tu? Stačí to ako dôvod na našu existenciu? Alebo si to iba nahovárame?

Na planéte boli predhistorické tvory, ktoré vyhynuli a svet predsa funguje aj bez nich. Nahradili ich iné druhy. Jednoducho evolúcia... Ochrancovia prírody budú namietať, že ak vyhynie ten, či onen druh, ohrozí to stabilitu druhov. Áno, ale príroda si nakoniec za cenu určitých obetí vždy poradí. Tak, ako aj doteraz.

To len človek si myslí, že je nenahraditeľný. Stalo by sa niečo, keby sme tu neboli? Nie. Práve bez neho by si naša modrá planéta vydýchla. Neexitujú Inkovia, zmizli celé mestá a kultúry.

Planéta žije svoj život ďalej. Nepotrebuje kultúru, stavby – potrebuje pár chemických prvkov, určitú teplotu, svetlo, vodu. Sama si namieša svojich obyvateľov, určí, kto kde a za akých podmienok prežije. Vo svojej rozmanitosti si to predsa môže dovoliť...

Chodíme do školy, aby sme sa pripravili na život. Venujeme škole detstvo a mladosť, učíme sa všetky možné potrebnosti i nepotrebnosti k životu. Naučia nás však rovnice, poučky a teórie, ktoré nikdy nepoužijeme. Neučíme sa ale ŽIŤ -  ako sa postarať o blízkych, ako fungovať v rodine, ako mať rád, ako byť dobrým človekom. 

Potom začneme pracovať. Každý deň aspoň tretinu svojho času venujeme viac či menej zmysluplnej práci. Riešime veci, o ktorých si myslíme, že sú potrebné, ale veľmi často ich k prežitiu vôbec nepotrebujeme. Vymýšľame nové úrady, služby, firmy, výrobky. Vyberáme si zo stovák mobilov, pračiek, značiek.... Okolo nás je pretlak konzumu a nás to väčšinou utvrdzuje o správnom smere našej cesty.

Počúvame hudbu, sme v divadle, fotíme, hráme sa, pracujeme, miluje sa, bojujeme, umierame, rodíme sa. Nikdy nekončiaci kolotoč, stále dookola a čoraz rýchlejšie. Vyššie a rýchlejšie. Do kedy ? Nie, nechcem sa vrátiť do jaskyne. Som predsa len už rozmaznaný a bolo mi zima ...

Starneme a tešíme sa, že na dôchodku budeme mať čas na svoje záľuby a koníčky. Čas snáď  áno, horšie to bude so zdravím a ekonomickým zázemím. Mnohí sa penzie ani nedožijú...

Zisťujeme zrazu, že je to inak, ako sme očakávali. Cieľ nášho bytia, naše deti sú ďaleko, ostali sme sami. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne druhé miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?