My sme les? Časť tretia - ŠL TANAP

Autor: Patrik Zimáni | 31.7.2019 o 12:28 | Karma článku: 10,03 | Prečítané:  10160x

Po mojom poslednom blogu My sme les? sa mi ozývali lesníci, laici..., niektorí ma podporili, iní nie, našli sa i hejteri. Ale medzi nimi sa objavil prekvapujúci mail. 

Mladý lesník Ivan mi poďakoval za blog a v závere správy bolo pozvanie do Tatier. Chcel mi ukázať, ako to u nich v lese funguje, čo všetko robia. Dohodli sme sa na termíne a vybrali sme sa s manželkou za lesníkmi. 

V ŠL TANAP-u nás privítali Ing. Ivan Šoltýs z odboru starostlivosti o les a jeho kolega Ing. Ján  Slivinský, vedúci ochranného obvodu v Tatranskej Javorine. Poznajúc fotky Ing. Slivinského, som zrazu sedel v jeho kancelárii a počúval rozprávanie o bezradnosti pri starostlivosti o lesy. Prezreli sme si spolu jeho film Stratená úcta 2018.

Cestou v Bielovodskej doline nám rozprával, ako sa už 24 rokov stará o svoj obvod, koľko návštev u neho bolo, ale všetko ostalo po starom. Vypočuli si a odišli. Bez zmeny, odozvy, pomoci. Spolu s Ivanom nám ukázali zelený les, o ktorý sa aktívne starajú, feromónové lapače, udržiavané chodníky. Krásna dolina s priezračným potokom - pastva pre oči a dušu. Pokiaľ sme sa nedostali do 5. stupňa - bezzásahového. 

Les sa zmenil na polomesačnú krajinu s pahýľmi suchárov trčiacich ako varovný prst. Lesník, ktorý sa skoro celý profesionálny život venoval aktívnej ochrane lesa hlavne pred lykožrútom, prednáša, publikuje nám bezradne ukazuje, čo z jeho lesa ostalo. Bezradnosť v jeho hlase striedala nádej. Hoci je ,,pánom doliny", bez ochranárov nemôže vyrúbať suchý strom nad turistickým chodníkom, ktorý ohrozuje návštevníkov parku. Na druhej strane je však trestnoprávne zodpovedný za to, keby konár, či nebodaj strom spadol na turistu. Veľmi problematické je aj využitie miestneho dreva na stavbu izbíc (kmeň spevňujúci turistický chodník proti zosuvu), mostíkov, lavíc...

Pre ochranárov je prijateľnejšie to tam trepať ťažkými mechanizmami z iných vzdialenejších lokalít! Rozum nedokáže pochopiť ich zmýšľanie, keď sa to roky predtým citlivo robilo a všetko bolo v poriadku.

 

Keď v roku 1995 došlo ku kalamite v NPR Belianske tatry, Bielovodská a Javorová dolina v priebehu 2 rokov dokázali lesníci odborne a bez poškodenia biotopov zvládnuť a v spolupráci s ochranármi zastaviť podkôrnikovú kalamitu (z ktorej cca 45% ponechali v lese). Pri tejto kalamite bolo napadnutých cca 27 tisíc m3 a postupne do roku 2003 sa tento stav zásluhou aktívnej činnosti lesníkov stabilizoval na cca  tisíc m3. V priebehu rokov 1995-1996 sa využili lapáky /3 800 m3/ , odkôrňovanie 10 300 m3, helikoptérou z nedostupných miest sa vyviezlo cca 5 200 m3 a lanovkami priblížilo asi 3 900 m3 drevnej hmoty.

Drevo ostalo v lese, odkôrnilo sa a dnes je tam život. Teda mal byť. Všetko zmenila legislatíva, keď do platnosti vstúpil v roku 2003 nový ochranársky zákon. Podkôrniková kalamita sa po ozdravných opatreniach lesníkov z pôvodných 1 000 m3 v roku 2003 zvýšila na súčasných 280 000 m3....

 

Ak predsa len ochranári zo ŠOP ,,dovolia" vyrúbať napadnutý nestabilný strom v 5, stupni ochrany, musí ostať na svojom mieste, nemôžu sa ani odkôrniť a tak má lykožrút ešte dosť času sa množiť a ničiť susedné porasty. Samička lykožrúta nakladie 60 vajíčok, celý vývojový cyklus trvá 6-10 týždňov a tak sa ročne vyprodukuje 2-3 generácie. Za rok tak lykožrút zvýši svoju početnosť až 120 násobne  ( pri dvoch generáciách).

Začiatok lykožrútovej kalamity spočíva v nespracovanej veternej kalamite. Z jedného stromu sa dokáže vyrojiť 150 až 200 000 lykožrútov. 150 až 1000 lykožrútov dokáže zabiť jeden strom ( závislosti od kondície stromu). Odkôrnením tejto kalamity by sa predišlo premnoženiu lykožrúta, čo však ochranári nepochopiteľne nepovoľujú.

Veľkým prekvapením pre mňa bolo, že v 5. stupni ochrany sa nesmie použiť ani ochrana  prostredníctvom feromónových lapačov (čierne ,,búdky" na drevenom ráme kam sa pridá feromón a jedince prilákané pachom feromónov priletia a spadnú do pasce) alebo lapákov (spílené, zaevidované, vetvami zakryté stromy, ktorých vädnúce lyko láka lykožrúta), ktoré stačí vo vhodnej dobe iba odkôrniť. Ochranári sú proti, tak lapače a lapáky nie sú. A lykožrút sa množí v ideálnych podmienkach sucha a tepla a ničí všetko, čo sa mu postaví do cesty, nielen smreky, ale i symbol Tatier - limbu v najextrémnejších lokalitách. Dokonca aj stromy určené na genetickú obnovu sa úradným rozhodnutím ocitli v 5. stupni a pestovatelia tak prišli o možnosť zbierať ich semeno a zachovať tak pôvodné a tie najkvalitnejšie dreviny. Bezzásahová zóna s premnoženým lykožrútom ovplyvňuje lesy vo svojom okolí v rozsahu niekoľkých kilometrov.

Ďalším vážnym problémom je erózia pôdy, záplavy. V roku 2008 za 5 dní spadlo v Zadných Meďodoloch a Javorovej doline  260 mm zrážok, rozsah škôd bol oveľa nižší ako v roku 2018, keď spadlo za rovnaké obdobie len 226 mm zrážok. Lenže práve v roku 2018 už bolo v týchto dolinách vplyvom bezzásahovosti oveľa menej zdravých stromov, ktoré by zrážky zachytili /viď obrázok pod textom/. 

Lesnícky prístup                                                                   Ochranársky prístup

V suchom lese hrozí obrovské riziko požiaru, ktoré by bolo pre tento cenný ekosystém zničujúce.

Ochranári tak nadradili ochranu zvierat nad bezpečnosťou a životmi ľudí, či už ide o medializovaných medveďov, tetrovov atď. Ochranári zabúdajú na človeka v prírode a ostatné funkcie lesa. Radšej si budujú politické body ako Erik Baláž, hoci im 100 metrov od jeho domu chodí medveď , prípadne sa vyjadrujú ku každému rozhodnutiu a plánovaniu lovu, hoci bez argumentov, len aby urobili prieťahy v správnom konaní ako to robí VLK. 

 

Epilóg.

Od svojho založenia v roku 1949 do roku 1995, mal TANAP Poradný zbor  ( najvyšší orgán) zložený z geológa, hydrológa, botanika, zoológa, zástupcov Povereníctva školstva, vied a umení, Povereníctva lesov a drevárskeho priemyslu a Slovenského plánovacieho úradu, kde sa museli všetci dohodnúť a potom SPOLOČNE ako jedna organizácia konali.

Od vzniku TANAP-u do roku 1998 lesníci zalesnili 1735 ha vo vysokohorskom prostredí v rámci rekonštrukcie hornej hranice lesa, zastúpenie limby a kosodreviny zvýšili o 62,3%. Tu je potrebné Treba si uvedomiť, že do vzniku NP boli lesy klčované hlavne pre banský priemysel a pastvu oviec a dobytka a to sa týka aj kosodreviny, nielen nižších pásiem lesa.

ŠL TANAP-u majú na starosti nielen ťažbu, ale hlavne aktívnu ochranu lesa, starajú sa o turistické a náučné chodníky, smerovníky, odpočívadlá, Symbolický cintorín, spravujú Múzeum a botanickú záhradu, majú vlastnú Výskumnú stanicu, vydávajú časopis Tatry, venujú sa lesnej pedagogike a to všetko so znižujúcim rozpočtom a príspevkom od štátu. Veľa z nich sú to nadšenci, ktorí svoju prácu milujú a záleží im na Tatrách. Podobne je to aj s inými lesníkmi, ktorí nepracujú v ŠL TANAP-u. 

Dnes, v čase silného tlaku mimovládnych organizácii sa tieto snažia nahovoriť verejnosti, že les vypestovaný pred 60-mi rokmi je pôvodný a treba ho nechať na samovývoj. Silne ovplyvnili verejnú mienku, ktorá je naladená proti lesníkom, vykonávajúcim si stáročia svoju prácu a starajúc sa o to, aby les mali aj naše deti a vnúčatá.

Nedá mi porovnať lesníkov s lekármi. Ak príde pacient k lekárovi, ten urobí všetko, čo je v jeho silách a možnostiach, aby pacienta vyliečil a pomohol mu. Lesník svoju prácu urobiť podľa svojho svedomia a vedomostí nemôže.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.

Dobré ráno

Dobré ráno: Grónsko ustálo Trumpove chute. Nateraz

Dánska premiérka označila debatu o predaji Grónska za absurdnú


Už ste čítali?